VÝSTAVA

v divadelnom foyer potrvá od septembra do december 2014. Daniela Chrienová Nedokonalé obrazy dokonalosti

Výstava v divadelnom foyer potrvá od septembra do december 2014.
 

Daniela Chrienová

Nedokonalé obrazy dokonalosti

Daniela Chrienová / maľba
V poslednej sérii malieb Nedokonalé obrazy dokonalosti /2010-2014/ sa zameriavam na vizuálne informácie zobrazujúce ideál krásy a dokonalosti, či propagujúce kult tela v dnešnom vizuálnom prostredí. Sú to predovšetkým billboardy, plagáty či reklamné panely. Vyberám si obrazy, ktoré sú nejakým spôsobom prekryté, poškodené alebo narušené nepredpokladaným zásahom vonkajšieho prostredia. Ich fotografický záznam slúži ako východisko pre výstupy v maliarskom médiu. V niektorých maľbách vychádzam tiež z fotografií reklám na kozmetické produkty z databázy videí YouTube. K deštrukcii a deformácii obrazu dochádza zastavením pohyblivých obrazov stlačením spúšte fotoaparátu. Zásadné je hľadanie momentov kedy sa tieto obrazy nepredvídateľne menia, vrstvia a premieňajú. Mojim zámerom je vytrhnúť obrazy ideálu krásy z pôvodného významového kontextu a tým meniť a negovať ich funkciu. Ak sa z jednej z náhodných konfigurácií vizuálneho smogu stane maľba – slúži ako pamäťová stopa, ktorej trvácnosť a naliehavosť kladie otázky o pôvode a hodnote vizuálnych zobrazení a ich vzťahu k realite. Samotný procese maľby, ktorý je pomerne pomalý a vyžaduje si koncentráciu, sústredenie a plné vnímanie zobrazovaného námetu je opozitom toho ako sa východiskový obraz ku mne dostal a aké má miesto medzi tisíckami ďalších a akou rýchlosťou sa takéto obrazy objavujú a zase miznú v banalite každodennosti. Takto vzniknuté obrazy sú jednak konštatovaním – apropriáciou danej časti vizuálneho prostredia, no zároveň sú aj otázkou o povahe takýchto typov obrazov a aj o tom, čo tieto obrazy reprezentujú a čoho sú nositeľmi. Tento proces výberu a maliarskej interpretácie obrazov možno pomenovať aj ako „destiláciu“ vizuálneho smogu na základe intuície, „náhody“ či estetickej inklinácie.
/text – Daniela Chrienová/

„Chrienová spracováva reklamné plagáty ako materiál ďalej tak, že z celku vyberá časť, celok fragmentarizuje, zvolený detail, vystrihnutý z kontextu pôsobí fragmentárne, jeho pôvodný význam sa oslabuje a vyprázdňuje. Vybrané fragmenty sú časti tvárí, v ktorých väčšinou absentujú oči, ktoré by mohli naznačovať „osobnosť“ alebo evokovať portrét. „Cieľom je aj poukázať na umelý svet reklamy a médií, v ktorom vládne permanentný smiech či úsmev, a ktorý sa svojou všadeprítomnosťou a neprirodzenosťou mení na úškľabok či grimasu.“(…)Zmyslom Chrienovej štúdia obrazov (reklamných plagátov) je vyvolať znepokojujúce napätie medzi námetom – pôvodným obrazom a jeho podaním v médiu maľby – ktoré samo o sebe predznamenáva určité interpretačné posuny, vyplývajúce zo samotnej podstaty média maľby. Konfrontácia sa deje cestou fragmentarizácie, detailizácie, hyperbolyzácie, pričom táto nonafirmatívnosť sleduje zrejmý zámer apelovať na kritické čítanie sveta reklamy, nestrácať zmysel pre kontexty, pre celok reality, v ktorom aj zašlá (devastovaná) sláva obrazov pseudodokonalého sveta nesie v sebe skrytý pôvab – či dokonca rozlúštenie hádanky, ako sa vzťahujeme k vytúženému očakávanému a možnému svetu v našom deficitne modelovanom svete.
Druhým východiskovým predmetom a materiálom pre Danielu Chrienovú sú pohyblivé obrazy reklám na kozmetické produkty, či záznamy módnych prehliadok z databázy videí You Tube na internete, Tieto obrazy autorka fotografuje, pričom stlačením spúšte fotoaparátu a zastavením pohyblivých obrazov dochádza k ich deformácii a deštrukcii. Vzniká statický obraz, ktorý je deformovaný a rozmazaný a z ktorého nie je celkom jasné, čomu pôvodne slúžil. Podobne ako v predchádzajúcej sérii je východisková fotografia vytrhnutá z pôvodného významového kontextu. Premaľovaním obrazov sa súčasne deje návrat obrazov do sveta materiality. „Premaľovanie“ fotografií je zároveň opätovnou materializáciou dematerializovaných obrazov. Na tejto úrovni sa deje úvaha o význame rukodielnych a technických obrazov, o význame reprodukovateľnosti (svojho času o nej hovoril Walter Benjamin a Arthur Danto). Maľba (práca s klasickým médiom maľby) je jedinečná a v porovnaní s technickým obrazom, z ktorého vychádza je nereprodukovateľná.“

/text – Eva Kapsová/
daniela.chrienova@gmail.com