Festivalový denník / PONDELOK

DEŇ PRVÝ (PONDELOK)

Keď som dostal odpoveď od tanečnice a choreografky Lisbeth Gruwez na otázku, ktorú nájdete nižšie, prekvapila ma jej strohosť. Na strane druhej som si však uvedomil, že ticho je vo svojej podstate také jednoduché, čisté, že možno by bolo aj zbytočné komplikovane odpovedať.

V jednoduchosti je krása.

Tak vnímam aj jej sólo Penelope, s ktorým sa mala odprezentovať na našom festivale, no nakoniec nemohla.

Včera ste mali možnosť vidieť ho len zo záznamu a nechcene sa tak vrátiť opäť do toho „kultúrneho ticha“, ktoré nás sprevádzalo počas pandémie, kedy boli divadlá zatvorené a kultúra fungovala len v online priestore.

Festival však žije a ja som rád, že diváci mali možnosť vidieť jej sólo aspoň v takejto podobe. Sólo, ktoré vychádza práve z takej úplnej jednoduchosti, akou mi odpovedala na moju otázku. Slová sú niekedy naozaj zbytočné, a v jej prípade o to viac, keď telom a pohybom dokáže odkomunikovať aj to, na čo samotné slová nestačia. V tej najväčšej jednoduchosti uchopiť priam až nekonečno.

Rovnako vnímam a doslova sa vryje pod kožu aj inscenácia Spaces Divadla Štúdio tanca, ktorá sa stala súčasťou včerajšieho programu.

Kladným protipólom týchto dvoch inscenácií bol koncert Jakub Ursíny a Teatro fatal, ktorý roztancoval nielen umelecký súbor DŠT ale aj divákov a rozozvučil divadelné nádvorie.

Jakub Mudrák

Čo pre teba, aj ako choreografa, znamená ticho? Ako je pre teba ticho dôležité v živote, v tvorbe? Čo pre teba znamenalo „kultúrne ticho“, ktoré nastalo počas pandémie?

Ticho mi dovoľuje prestať sa počúvať…

Lisbeth Gruwez

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia