Festivalový denník / STREDA

Po zhliadnutí včerajšej inscenácie Manifest možností od Petry Fornayovej zostáva vo mne veľa otázok, na ktoré stále hľadám odpoveď. A myslím si, že v tom nie som sám.  Premýšľam nad tým, kedy a či vôbec dokážeme pracovať s našou historickou skúsenosťou a poučiť sa z nej. Či historické míľniky, akým nesporne bola aj Nežná revolúcia sú pozitívnymi „skúškami dospelosti“ našej krajiny alebo len tak prehrmia, otrasú nami, my sa pozviechame a zabudneme na ne na sklonku nového dňa. Žiaľ, pretrváva vo mne tá druhá možnosť. Pýtam sa, a možno až veľmi napriamo, kde je to slušné Slovensko? A potom, pri čítaní Dostojevského, ktorého román Bratia Karamazovovci sa stal k podkladom k našej včerajšej performancii, zisťujem, že história sa vlastne neustále opakuje a bude opakovať. Záleží asi na úrovni našej ľudskosti ,aký výsledok budú mať v budúcnosti ďalšie veľké historické udalosti.
Jakub Mudrák

Čo pre teba, aj ako choreografa, znamená ticho? Ako je pre teba ticho dôležité v živote, v tvorbe? Čo pre teba znamenalo „kultúrne ticho“, ktoré nastalo počas pandémie? 

Ticho je skvelá vec. Hoci ako pri všetkom musí platiť pravidlo rovnováhy – keď je ho priveľa, je to rovnako zlé ako keď je ho primálo. Ticho potrebujem rovnako ako vodu A kultúrne ticho akoby ani nebolo. Tvorenie len zmenilo svoju formu. Stalo sa introvertnejším, menej exhibicionistickým. Dostali sme čas a som za to vďačná. 

Petra Fornayová

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia